Telo ako chrám duše

V každom z nás žije tichá túžba po domove – mieste, kde môžeme byť sami sebou, kde cítime bezpečie, lásku a prijatie. No často zabúdame, že tým najhlbším a najvernejším domovom, ktorý máme k dispozícii od prvej chvíle nášho života, je naše vlastné telo. Telo nie je len fyzická schránka, ktorá nás nosí týmto svetom. Je to chrám – posvätný priestor, kde prebýva duša. Je to brána k našej pravej podstate, k tichu srdca, k vnútornému svetlu. Je to miesto, kde sa naše sny môžu uzemniť a stať sa skutočnosťou.

Možno si to zažila i ty. Cestovanie rôznymi krajinami, hľadanie miesta, ktoré by si mohla nazvať „domovom“. No bez vnútorného ukotvenia a prepojenia so sebou samou je aj ten najkrajší ostrov len kulisou. Skutočný domov nie je vonku. Je vo vnútri. V tvojom tele. V tvojom srdci.

Keď sme myšlienkami neustále v budúcnosti alebo v minulosti, naše vedomie opúšťa prítomnosť. Strácame sa. V tele nie sme celý. Chýba nám pocit bezpečia, uzemnenia, naplnenia. No keď sa vrátiš do seba, k svojmu dychu, k svojmu telu – ucítiš návrat domov. Priestor, kde sa dá vydýchnuť. Kde nič netreba dokazovať.

Miluješ svoje telo ako svoj posvätný chrám?

• Cítiš sa dobre vo svojom tele?
• Je pre tvoju dušu bezpečným miestom?
• Sú v tebe časti, ktoré ešte čakajú na tvoju lásku a prijatie?
• Vieš si dopriať jemnosť, dotyk, oddych?

Telo ťa stále volá domov. Aj keď ho ignoruješ, prehliadaš, hodnotíš. Ticho čaká, kým si uvedomíš, že ono je bránou k hlbšiemu spojeniu so sebou, so Zemou, so všetkým, čo je. Keď si začneš vážiť jeho múdrosť, začne sa meniť celý tvoj svet.

Mnohé duše, ktoré majú silné spojenie s vyššími sférami, sa môžu cítiť na Zemi ako „cudzinci“. Možno máš aj ty pocit, že sem celkom nepatríš. Túžiš po slobode, po éterickom lietaní, po nekonečne. No práve v tele dostávaš príležitosť stvárniť svoje vízie, ukotviť svetlo, ktoré nosíš, a dotknúť sa hmoty z priestoru lásky.

Tvoje telo ťa volá, aby si ho obsadila. Aby si ho naplnila vedomím, prítomnosťou, vďačnosťou. Nie preto, aby si stratila svoju duchovnosť, ale práve preto, aby si ju mohla plne žiť.

Uzemni sa. Osláv svoje telo. Návrat domov je tu a teraz.

Ako strom – čím hlbšie zapustíš korene, tým slobodnejšie môžeš rásť do výšin. Tvoje telo je darom. Chrámom, v ktorom môžeš rozpoznať svoju božskosť. Vnímaj ho, staraj sa oň, počúvaj ho. Dopraj mu dotyk, pohyb, pokoj, tanec, smiech aj plač.

Lebo práve keď si doma vo svojom tele, si doma všade. V každom priestore, v každej krajine, v každom stretnutí. Kamkoľvek ideš, nesieš si domov so sebou. A každého, koho stretneš, môžeš vnímať ako rodinu.

Otvor sa prítomnosti. Vráť sa k telu. Do svojho chrámu. Tam, kde na teba čaká pokoj, radosť a hlboké spojenie. Tam, kde prebýva tvoja duša. Tam je tvoj domov.

S láskou,

Janka